15.12.2015
Šóšár stojí v bezprostrednom susedstve miesta, kde ešte v 16. storočí stála pôvodná obec Želovce, a podľa archeologických výskumov bolo toto miesto nepretržite osídlené už od doby sťahovania národov. Všade na okolí sa pôda intenzívne využívala pre poľnohospodárske účely, toto miesto však práve pre existenciu minerálnej vody zostalo zachované ako lesopark dodnes. Pôvodne boli v oblasti dva, neskôr až štyri pramene minerálnej vody. Voda je klasifikovaná ako uhličitá, zemitá, s vysokým obsahom glauberovej soli. Obsahuje významné množstvo síry, železa, a v menšom množstve ďalšie katióny a anióny. Od nepamäti sa využívala ako minerálna pitná voda, a jeden z prameňov sa dokonca v 18. st. využíval na ťažbu soli pre panstvo. Úspešne sa tu liečili choroby kĺbov, pohybového ústrojenstva a poúrazové stavy. Kúpele okrem miestnych obyvateľov pravidelne navštevovali aj pacienti zo vzdialenosti 40 km. Pramene ovplyvnili osídľovanie lokality od prvopočiatkov, o rozvoji a výstavbe kúpeľov však vieme až z doby, keď sa Želovce a okolie stali súčasťou majetku Zichyovského seniorátu. Na mape prvého vojenského mapovania na tomto mieste ešte nič zakreslené nebolo, takže vznik kúpeľov môžeme datovať do prvej polovice 19. storočia. Vtedy popri všeobecnom rozvoji poľnohospodárstva a remesiel došlo aj k postaveniu prvých budov kúpeľov, ktoré boli postupne upravované, rozširované, modernizované. Z r. 1879 sa zachoval plán prestavby kúpeľného domu od architekta Alajosa Manóssyho. Pôvodný ráz a rozmiestnenie stavieb však ostávalo bez veľkých zmien a Šóšár si zachoval ráz malého kúpeľného, kultúrneho a výletného miesta, kde sa ľudia liečili a zabávali. Zo známych postáv uhorskej šľachty Šóšár navštívl napr. Vesselényi, Ferenc Rákóczy, ale konali sa tu aj veľkolepé spoločné letné zábavy a hry pre grófov a miestnych obyvateľov na meniny grófa Istvána Zichyho. Na začiatku 20. storočia už kúpele navštevovali aj statkári, doktori, sudcovia, pravotári, ktorí prišli na nedeľnú partičku šachu, či posedieť pri víne a cigánskej hudbe, a medzi krytými kočami sa objavili prvé autá. V tejto dobe Šóšár začal mať väčší význam ako kultúrne a výletné centrum okolia, než ako liečivé kúpele. Pod okolím treba rozumieť oblasť od Šiah po Lučenec, ale predovšetkým Modrý Kameň, Balassagyarmat (napriek štátnej hranici) a obce v okruhu do 15 km. Do areálu vtedy patrili: vaňové kúpele so 14-mi vaňami, reštaurácia a šenkdivadelné javisko a tanečná plocha, kolkáreň a samozrejme príjemné klimatické prostredie lesoparku. K programu okrem posedenia pri hudbe patrili divadelné predstavenia, operety, bály, tanečné zábavy a kabarety. Vystupovali ochotníci i profesionálne súbory, a neraz aj umelci z Budapešti, napr. Veronika Jákó, Apolónia Kovács, súbor divadla Kisszinpad, z Bratislavy Dibarbora, Brestovanský atď. Jednoducho Šóšár bol pojmom v najpozitívnejšom možnom zmysle slova, za ktorým sa skrýval annabál, kolkárske turnaje, kabaretné vystúpenia atď. V rokoch 1945-46 boli kúpele renovované a od mája do jesene využívané na liečbu reumatických chorôb. Až v druhej polovici minulého storočia sa podarilo zničiť niečo, čo predchádzajúce generácie budovali stáročia. Šóšár sa zmenil na pioniersky tábor, doškoľovacie stredisko, nočné sanatórium MUB, čo prinieslo so sebou typickú prestavbu. To znamená zbúranie toho, čo bolo funkčné, rozostavanie nezmyselných budov, ktoré v tom prostredí nemali čo hľadať, a nakoniec zbúranie všetkého. Dnes už z parku zostali len základy niektorých budov a celý areál zarastá náletovými drevinami.
Občianske združenie Šóšárskych prameňov začala s iniciatívou na postupné vybudovanie podmienok na využívanie tejto lokality na turistické účely. Zaradenie Šóšárskych prameňov medzi regionálne jedinečnosti územia značne môže podporiť úspešnosť aktivít smerovaných na zachovanie nášho kultúrneho a prírodného dedičstva o ktoré sa zaujímajú aj zo zahraničia.
